!UPOZORNENIE!

Pre viac nových príspevkov môžeš navštíviť môj nový blog

SWEET 5

14. května 2014 v 20:19 |  Témy týždňa
Kiež by som si tak pamätala viac vecí z obdobia, keď som mala 5, keď som bola ešte dieťa. Bola som taká malá papuľa so super odvrávačškými schopnosťami. :D Vtedy moje detské oči videli ešte ružovučký nevinný svet bez intríg a zlých vecí. Niekedy ma to ťahá vrátiť sa do tých čias, zaspomínať si, vyblázniť sa, plakať za to, že mi mama nechce kúpiť zmrzlinu alebo ma nenechá spustiť sa ešte raz po šmikľavke. No čím viac rastiem, tým je tento svet horší, ľudia si robia zle, ohovárajú sa najlepší kamaráti, rodina, proste fuj.
Avšak, z môjho piateho roku si pamätám celkom odsť vecí, keďže sa ich aj veľa udialo. Ako 5-ročná som prekonala chronický zápal obličiek, prvýkrát som ležala (okrem môjho dňna narodenia :D ) v nemocnici. Na to mám celkom jasné spomienky, veď mi tam robili zle, tak prečo nie.
Veľkou udalosťou bol môj nástup do školy. To som mala síce už 6, ale v predškolkskom veku som sa do nej veľmi tešila, nevedela som sa dočkať, kedy tam už konečne pôjdem. Pamätám si, ako som po tom zápale obličiek musela ostať doma, moja mama žehlila a ja som sa jej 325- krát spýtala, kedy už pôjdem do školy. Čudujem sa, že po mne tú žehličku od nervov nehodila. Odpoveď znela, že ak sa jej to ešte raz spýtam, tak tam nepôjdem vôbec. Odvtedy som školu nespomenula. Jáj čoby som za takú krásnu odpoveď dala teraz. :D
Keď som mala 5, narodila sa moja sestra. V tomto čase to v našej rodine nebolo ľahké, pretože umrel môj dedko. Mamina ma teda poslala k babke, nech jej tam aspoň robím spoločnosť, aby nebola doma sama a trošku na to pozabúdala. Ja som to tak moc nevnímala, aj keď dedka som veľmi ľúbila a samozrejme som sa na neho často pýtala, ale inak mi u babky bolo super, nemusela som chodiť do škôlky a ja som to tam proste milovala. Ibaže nás prekvapila milá novinka, že sa narodila moja malá otrava. Tak sme sa s babkou vlakom vybrali do Bratislavy. Pamätám si ten pohľad na moju sestru. Všetci sme sedeli na posteli a zrazu som sa len maminy spýtala, či by som si "TO" mohla pokočíkovať. Ona my vysvetlila, že to nie je "TO", ale moja sestra. (Dodneska je stále "TO"- to 11-ročné otravné "TO" :D ).
Pred nástupom do školy sme išli zo škôlky do Telerána. Bol to fakt skvelý zážitok, ako malé decká sme boli celé vytešené, že sme v telke. A keď mi volali známy, že ma v nej videli, o to väčšia radosť to bola. :D Mali sme rzdelené úlohy. Ja som hovorila správy. Ešte doteraz si to znenie pamätám. Dokonca ma vo vysielaní môj celoškôlkarský frajer predstavil ako jeho nastávajúcu. To boli zlaté časy. :D
Neviem, čo ešte by som k tomuto napísala, viem hlavne, že som sa touto témou nechala uniesť, takže ja už končím. :D Iba môžem povedať, že detstvo je najkrajším obdobím života, ktoré chcú často dospelí vrátiť späť, ibaža to nejde a často je nám za ním až smutno. :) Detstvo si treba užiť ako sa len dá, lietať v oblakoch a snívať svoje detské sny, ktoré sa postupom času vytratia. Každé dieťa sa chce veľakrát stať už dospelým, no keď sa ním stane, povie si, aký bol vtedy sprostučký.
SWEET 5




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Blog bol založený 3.7.2011 :)